V nedeľu 11. júla 2021 nás navždy opustila rusistka, ktorá celý profesionálny život pôsobila ako stredoškolská profesorka na Gymnáziu vo Vrútkach, Maruška Jírová. Človek s neľahkým životným údelom, ktorý napriek všetkej nepriazni svojho osudu vedel iných dvíhať, a to i svojím nenapodobiteľným humorom. V rusistických službách bola Maruška i na dôchodku. Neoceniteľná bola jej pomoc pri príprave bratislavského kongresu MAPRJAL v roku 1999. Nezabúdali na ňu ani jej žiaci. V roku 2013 ju nominovali na ocenenie Zlatý Amos v kategórii Učiteľ, na ktorého sa oplatí spomínať. Stala sa laureátkou tohto ocenenia. V roku 2012, pri príležitosti Maruškiných sedemdesiatin, vyšla zásluhou spisovateľky, vedkyne a pedagogičky z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Slávky Očenášovej-Štrbovej, ktorej bola Maruška triednou profesorkou na vrútockom gymnáziu v rokoch 1978 – 1982, útla knižočka spomienok jej žiakov Lupienky zlatej ruže. Do jej záveru autorka vložila túto spomienku: „Marienka nám často pripomínala slová Konstantina Paustovského, že „každá minúta, každé náhodou utrúsené slovo alebo pohľad, každá hlboká či žartovná myšlienka, každé mimovoľné hnutie ľudského srdca, ako aj letiace páperie topoľa či odraz hviezdy v kaluži – to všetko sú zrnká zlatého prášku. Opakovala nám, že vytváranie hodnôt a vzťahov nie je možné ihneď. Zlatá ruža vznikne iba trpezlivým zhromažďovaním miliónov zlatých zrniečok.“ Uvíjame pomyselný zlatý veniec vďaky našej Maruške. Kto ste ju poznali, venujte jej tichú spomienku.
Dušan Kazimír, člen výkonného výboru ARS